Rozprávania o stretnutí človeka s ireálnym svetom (terminologická ekvivalentnosť žánrového vymedzenia v slovenskej folkloristike)

Abstract

Sujety o stretnutiach človeka (reálneho sveta) s nadprirodzenými bytosťami (ireálnym svetom) sa od počiatku záujmu o folklórnu tradíciu na Slovensku, teda prevažne od čias národného obrodenia, zaznamenávali a skúmali v oblasti etnografie ako súčasť ľudovej kultúry, v oblasti folkloristiky ako súčasť rozprávačskej tradície. K tomuto tematickému okruhu patrí rozsiahly a tematicky i žánrovo veľmi rozmanitý materiál, ktorý je na jednej strane v autentickej rozprávačskej tradícii podnes značne frekventovaný, na druhej strane nie vždy spĺňa vysoké ambície na estetickú stránku textu. V porovnaní s vycibrenou poetickou formou folklórneho textu, napríklad čarovnej rozprávky, ide o skupinu narácií, nie vždy v umelecky dokonalo vypracovanej podobe. Táto skutočnosť nepochybne ovplyvnila aj vydávanie a sprístupňovanie záznamov démonologických naratívov v systéme etablovania slovesnej kultúry. Osobitná funkcia, pragmatické zacielenie démonologických naratívov a noetický priestor, ktorý ponúkajú, dali podnet k tomu, že texty démonologickej prózy sú predmetom záujmu nielen etnografov a folkloristov, ale aj pre bádateľov v oblasti religionistiky, sociológie, antropológie, psychológie a kognitívnej antropológie. Jedným z problémov, ktorým čelí bádateľ tohto okruhu slovesnej tradície, je skutočnosť, že doposiaľ neboli démonologické rozprávania na Slovensku systematicky spracovávané a klasifikované. Ďalším problémom pri výskume je terminologická nejednotnosť a nejasnosti žánrového vymedzenia textov, ktoré prinášajú informácie o strete človeka s nadprirodzeným svetom. Typ folklórneho textu s mytologickými a démonologickými prvkami sa v slovenskej odbornej literatúre vníma ako súčasť širšieho okruhu ľudovej prózy a poznáme ho pod rozličnými označeniami – poverové rozprávanie, poverová poviedka, démonologická povesť či démonologická rozprávka. V štúdii upozorňujeme na terminologickú ekvivalentnosť a neustálenosť žánrovového vymedzenie širokého spektra mytologických naratívov, ktoré v inonárodných folkloristických genologických systémoch majú aj špeciálne pojmové vymedzenie (napr. v ruskom kontexte byličky, byvaľnici), ktoré v slovenskej folkloristike nemajú zaužívaný ekvivalent.Stories of man and his real world inhabited by surreal beings (unreal world) have been recorded and researched from the standpoint of ethnography as a part of folk culture, from the standpoint of folkloristics as a part of narrative tradition for a long time. A wide array of multi-genre material belongs to this topical scope. It is on one side frequented in the narrative tradition, on the other doesn’t always accomplish many ambitions of the esthetical side of the text (in comparison with the highly poetic magical tale). Without a doubt, this fact has affected the publication of demonological narratives and their full establishment in editorial practice in older times. One of the many problems, that a researcher must face when studying this scope of verbal tradition, is the fact that until now demonological tales in Slovakia haven’t compiled systematically and evaluated. Another issue during the research process is the terminological diversity and ambiguity in the definition of genres of mythological texts. This type of text with mythological and demonological elements is perceived in Slovak scientific literature as a part of a wider scope of folk prose and is known under various names as superstitious narrative, superstitious novel, demonological legend, or demonological tale. The authoress of the paper points out the terminological ambiguity of the definition of genres of a wide range of diverse mythological narratives, which have specific definitions within their individual genre groups in genological systems of other nations (e.g. in the Russian context the so-called bailichka, byvalschina).